Čo si predstavíte pod menom Will Wright? Hmm, neviem ako vy, ale ja si predstavím jedného z dnešných najtvorivejších dizajnérov hier. Hier, ktoré sa nedajú opísať, človek ich musí ochutnať, ovoňať, pocítiť na vlastnej koži. Jednoducho zažiť. Prepáčte, práve som si uvedomil, že nie všetci čitatelia vedia, kto to je a čo vlastne vytvoril. Aby som tento môj omyl napravil, spomeniem hneď tri z jeho výtvorov. Tri najznámejšie hry, ktoré obleteli svet a usadili sa v mysliach profesionálnych hráčov tak ako aj príležitostných hráčov.

Meno projektu Sim City je prosto svetoznáme. Modré potrubia pomaly sa plniace vodou, zelené a žlté plochy na ktorých hráč postupne vystavia veľkomesto čítajúce milióny obyvateľov snáď netreba pripomínať. Myslím, že všetci aspoň tušia čo táto hra obnáša. Spred roku dvetisíc sa presunieme do minulého roku, v ktorom Wright ukončil vývoj hry Spore. Evolučnej hry s doslovne rastúcimi možnosťami. Mňa osobne táto hračka zaujala v poslednej dobe až neskutočne uchvátila. No Spore nebude dnešnou témou môjho príhovoru k Vám.

Na nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim predstaviť svetoznámy fenomén. Zábavný, i krutý, vtipný a tragický, život ovplyvňujúci simulátor The Sims. Simulátor, ktorý sa už čoskoro dočká svojho tretieho pokračovania. Teším sa naň ako vtedy, keď som sa tešil zo svojej prvej hry v pôvodnom prevedení. Hovorí a píše sa o The Sims 3 hádam na každom fóre. Každá predajňa sa teší na Launch, no u nás v PGS túto hru budeme distribuovať už v čase launchu. V čase keď ostatné obchody to budú len vykladať na pulty. O tom, že Simáci na tretiu budú zas v novom šate, a že budú obsahovať plno neokukaných možností, je písané hádam na každej stránke. Konkrétne vymenovanie možností aké hra ponúka prenechám iným, pretože tentoraz sa pokúsim predstaviť túto úžasnú hru z trošku iného uhla. Bude to za pomoci mojich spomienok na život Simáka, s ktorým som toho zažil fakt že veľa.

Keď mi ktokoľvek hovorí o hre Sims, vždy si predstavím môjho prvého avatara, ktorému som pri vytváraní dal meno Simák Simík. Spomínam si, že sa najprv pri tom mene zaksichtil, no keďže som mu nedal na výber, musel ho prijať za svoje. Spomínam si, aj na jeho prvé nesmelé kroky k domu. Ako sa tváril keď ho videl. A vtedy sa to celé začalo. Bol také nemehlo a sprevádzala ho smola od začiatku až do dnes. Najprv svojou žvatľavou simáčštinou zhnusene okomentoval jeho fungl nový dom. A následne si šiel vybrať z chladničky niečo pod zub. Nielenže bol najedený a každý iný simák mi v živote nešiel v takomto stave jesť, práve keď som ho vytvoril. Ale on dokonca pokazil pri tom chladničku a upchal odtok v umývadle. Takýto začiatok hry ma už nikdy nestretol. So žiadnym iným simákom. Už asi chápete prečo spomínam práve na neho. Ak nie tak Vám to prezradím. Celý jeho život ho sprevádzala taká smola a absurdné situácie, že to prosto stojí za zmienku.

Spomínam si na jeho život akoby to bolo len včera. Na to, ako varí svoje prvé jedlo a otrávi sa z neho. Ako sa pod ním zväčšuje modrá mláčka, pretože nestihol dobehnúť na toaletu. Kto hral The Sims, tak sa mu to stalo aspoň raz. Ale keďže sa to tomuto Simákovi darilo neustále, nech bol kdekoľvek, aj na toalete samotnej. To už je vec iná. Pamätámam si, ako chcel objať svoju veľkú lásku. No tá mu toto gesto opätvala ranou do zubov. Neskôr zistil, že si to zaslúžil, lebo flirtoval s jej nevlastnou sestrou, mamou aj bratom. Pričom to, že sú rodina, samozrejme nemal odkiaľ vedieť. Susedia ho, aspoň zo začiatku, nezávisle od seba chodili navštevovať. No on u nich nikdy nebol. Spomínam si, ako vydesene kričí o pomoc na požiarnika, pretože jeho sused sa vznietil pri grilovaní. Alebo túžobne pozerá na hviezdy a chce mať Whoo-Hoo naraz s tromi mimozemšťankami v prezliekacej kabínke hypermarketu. Spomínam si na jeho prvú a poslednú svadbu. A tiež ako sa zblázni od ľútosti, bo mu o týždeň na to ušla novomanželka s upratovačkou. A ani jednu už nikdy nevidel, teda aspoň tú pokojskú nie. Alebo ako sa rozčuľuje nad smrtkou, ktorá si prišla pre opravára, ktorého trafil prúd z pokazenej umývačky riadu. Keďže mu umývačka riadu usmažila montéra a on sa v živote nenaučil, že špinavý riad sa dá umyť aj rukami a neodkladá sa na zem, tak mu sociálka odobrala jeho ratolesť. Pretože rodič je hnusný bordelár a ako taký sa sám nemôže vedieť postarať o dieťa.

Nemá ženu, nemá deti, susedia ho od toho incidentu s grilom prestali navštevovať a zablúdilci rýchlo utekajú preč, pretože ten smrad, čo sa zvnútra valí, je neznesiteľný. Žiadna zo sociálnych služieb ku nemu už nechodí, veď upratovačka mu ušla so ženou. Záhradník sa bojí ísť do jeho domu, bo sa mu tam z času na čas smrtka poneviera a naháňa ducha opravára. Sused, čo uhorel bol jediný policajt v okolí a jeho brat požiarnik zmizol niekam pod zem, asi si prestal veriť a zmenil zamestnanie. A teraz, ak niekde v meste začne horieť, sú Simáci nútení poradiť si sami. Z práce ho vyhodili v čase, keď sa liečil z psychického zrútenia. Zlomené srdce z lásky je ťažký prípad, tak tri dni po sebe neprišiel do práce. Celé dni i noci flámoval na neznámej párty, dokým nezaspal na dlážke a spolu so smeťami ho nevyhodili do koša. Nečudo, že si ho zmýlili s odpadkami. Veď tri dni nemytý Simák páchne ako pokazené jedlo.

Jeho posledná šanca na sociálny kontakt zostávala už len zlodejka, ktorá v susedstve posledné dni vyčínala. Práve sa hrabal v kontajneri, lebo posledné simleony minul pred dvomi dňami na pizzu, a teraz ho hlad prinútil sa takto ponížiť. Keď tu zrazu za ním stojí jeho ex navlečená v čierno bielych pásikoch dlhoprstej. Po krátkej konverzácii zloženej zo šiestich urážok, dvoch bitiek, jedného ohovárania a jedného skutočne neúspešného pokusu o bozk zo strany chlapa a následnej facky, sa náš Simík konečne dozvedel, že jeho bývalá ušla nielen od neho, ale aj z armády a teraz vykráda spolu s ex-chyžnou domy, kde jej nová známosť kedysi upratovala. Po predchádzajúcom „liečení“ zlomeného srdca si uvedomil, že zblázniť sa je zbytočné, tak len stoicky odišiel, ľahol si na trávu za domom a zaspal. Fakt sa znovu nezbláznil. To len vnútri tak smrdí špina, že už celý týždeň nespí v dome, pretože sa tam nedá vydržať. Jeho posledná návšteva pochopila toto gesto ako rozlúčenie a na pamiatku si z domu vzala poplašné zariadenie.

Ráno si Simák zmyslel, že bude pozorovať zapadajúce hviezdy. A ako to už u simákov býva, pri tejto činnosti môžu nastať tri situácie. Buď simáka unesie UFO, alebo na neho padne satelit, alebo sa nič nestane. Nebol by to Simák Simík keby sa mu nestalo toto. Najprv ho unieslo UFO a následne na miesto kde ležal padol satelit.

A práve to bol zlomový bod v živote môjho nešťastníka. V momente, keď ho tí zelení mužíci vysadili na mieste z kade ho vzali. Teda tesne vedľa, bo tam teraz ležal satelit. Tak si náš Simák konečne uvedomil, že v jeho živote musí urobiť zásadnú zmenu. A tak sa aj stalo. Keďže ho už nič nedržalo na tomto mieste, predal dom a šiel na dovolenku k moru. Tam sa naučil maľovať a za peniaze z vydražených obrazov mohol rozbehnúť malú továrničku na hračky. No smola ho prosto neopustila nadobro. Jedného pekného večera sa rozhodol zájsť si na večeru do reštiky na pláži. Keď tu zrazu ku nemu pricupitala jedna veľmi škaredá brušná tanečnica. Vlastne to bol tanečník. No náš simák by ho nebol spoznal, dokým by sa nebol prezradil sám. Začal kričať a rozhadzovať rukami. Požiarnik, ktorý neuhasil svojho brata, teraz zo strachu pred pohromou, naším Simákom, žije na odľahlom ostrove, kde podľa neho tento smolou nakazený jedinec nikdy nemal zavítať. V momente, keď ex-požiarnik pochopil, že sa mýlil, začali sa po celom rekreačnom stredisku šíriť klepy o tom, ako predtým Simík žil. Do týždňa sa mu prestali všetci zdraviť a navštevovať ho.

Takto to predsa nemohlo pokračovať večne a náš Simík sa rozhodol, že peniaze, ktoré si doteraz zarobil mu bohato vystačia na nový štart. Niekde na úplne inom mieste. Niekde, kde ho jednoducho poznať nebudú. Kde mu jeho meno nezruinuje jeho nový štart. Niekde, kde bude môcť navštevovať susedov po vlastných a on sám si vyberie koho navštívi. Kde si bude môcť plniť svoje sny. Kde ho prekvapia splnené či nesplnené sľuby. A s tým spojené pocity. Podľa toho sa bude radovať a usmievať, alebo byť mrzutý a znechutený.

Aj takúto Simáčku môžete stvoriťň alebo zbaliť.

Kde mu už nik nebude prikazovať, o čom sa má zhovárať s manželkou. Ak tak mu len vnukne tému na rozhovor a tón hlasu. Ale aj tak bude viezť rozhovor on, podľa aktuálnej nálady a situácie navôkol. Vďaka tomu už nikto neprinúti jeho manželku, aby ušla s inou. Veď sa bude môcť zaľúbiť do jeho charakteru a urečnenosť. A už nebude vedieť žiť s iným, lebo len on jej bude vyhovovať. Alebo to bude práve naopak a zas bude mať smolu.

No chce to aspoň vyskúšať. Mať tú možnosť spoznať sa s niekým novým. A to môže len tam, kde nebude známy ako notorický bordelár. On sa predsa zmenil. Mimozemšťania mu predložili dotazník s osemdesiatimi typovými situáciami a na základe jeho odpovedí mu poradili, ako by sa mal v konkrétnych situáciách správať. Že keď mu treba veľmo ísť na toaletu, tak tam má jednoducho zabehnúť a nie rozmýšľať či tú mláčku vydrhne špongiou od riadu alebo mopom.

Pôjde tam, kde si síce jeho susedia zapamätajú každý jeho krok a podľa toho sa budú ku nemu správať, ale kde si bude môcť vypestovať svoje meno nanovo.  Pôjde do Pleasant Valley.

POČKAŤ!! Veď stade nedávno ušiel. Nie nie, nie je to pravda. Hoci mesto, z ktorého ušiel a mesto kam smeruje má totožné meno. Nie je tým istým miestom. Odvtedy čo bol na dovolenke, sa toho veľa zmenilo. On zostarol a stal sa tak Simákom tretej generácie. Keďže veľmi rád maľuje, potešilo by ho, ak by mal možnosť namaľovať akúkoľvek vec v tom meste podľa vlastnej vôle. Napríklad žalúzie by boli vo farbe aj vzorke zhodnej s operadlami na kresle a kľučkami na šuflíkoch. A pod. A dokonca aj košeľu si bude môcť sám už v obchode navrhnúť. Takú ako nik iný na svete nebude mať. Bude môcť pozorovať západ slnka nad morom, ale aj nad masívnymi pohoriami a pritom maľovať čo vidí. Takto vždy namaľuje niečo iné. V závislosti od jeho nálady. Nebude musieť chodiť do práce len na plný úväzok, bude mať tak čas na maľovanie. Alebo tvorbu hračiek. Ak sa nebude venovať práci, možno že sa naučí starať o záhradku. Veď tá potrebuje v každom ročnom období špeciálnu starostlivosť. A práve tam, kde už nebude nútený na jeden meter štvorcový zasadiť meter štvorcový jedného druhu kvetov. Ale môže ich tam nasadiť koľko len chce. Pretože mriežka po ktorej boli obyvatelia Simslandu nútený pohybovať nábytkom a zariadením, je v tretej generácii mesta Pleasant Valley podľa ľubovôle simáka zapnuteľná alebo vypnuteľná. Práve vďaka tejto možnosti bude môcť otáčať nábytkom do ľubovoľného smeru a pritom ho aj vedieť používať. No nie je to super? A navyše tentoraz si môj Simák zaumienil, že bude vedieť tej božskej ruke, čo mu lieta po dome, vynadať za jedlo. Že ho vybrala nesprávne, že také nemá rád. A ak nie vynadať, tak aspoň mu to chce dať nejakým spôsobom najavo. Pretože aj on má svoje túžby, svoje priania a svoje obľúbené predmety, ktoré rád používa. To isté platí aj o činnostiach. A podľa toho sa chce aj riadiť.

Môj vynovený Simák bude zas o niečo múdrejší. Teším sa na stretnutie s ním. Bude to určite zaujímavé.

Zopár ľudí si po prečítaní tejto správy povedalo, to je príšerne dlhé a vôbec to nehovorí o celom fenoméne. Chcel som len zvýrazniť aké možnosti táto hra ponúka. Je pravdou, že vo svete ľudí vznikajú aj piesne slávnych speváčok naspievané v simáčštine. Napríklad Lily Allen - Smile (in Simlish), alebo Katy Perry Hot n Cold (in Simlish). Alebo si ľudia natočia a zostrihajú rôzne zábery zo života simákov a nakoniec z toho vnikne krátke videjko. Alebo si slávne osobnosti nechávajú vymodelovať svojho avatara do digitálneho sveta Simov a nakrútia z toho svoj krátky profil, aby sa zviditeľnili. Je toho mnoho. Simsovia prenikli do našeho sveta natoľko, že sa ich už nezbavíme. Nosíme oblečenie so symbolom - zeleným drahokamom. Tiež prívesky v podobe tohto drahokamu. Toustovače a mnoho iných vecí. Will Wright svojím spôsobom ovplyvnil myslenie tvorcov hier ale aj hráčov samotných. Zaslúžil si svoj post najinovatívnejšieho dizajnéra z Electronics Arts.

Dňa 25.5.2009 napísal Róbert Garai – člen teamu ProGamingShop

Poznámka autora: „Toto nie je autobiografia“ :)